Syn sa teda nepáral a spustil: Mami, prišla k nám Kika a Viky ... skutočnosť, ktorú som evidentne postrehla. Len tak mimochodom, Kika je spolužiačka nášho syna a minule sa nechal počuť, že je jeho frajerka a že si ju vezme za ženu... Lenže Kika sa vraj nechala počuť, že sa jej okrem nášho syna páči aj Dávid, čo sa zasa nepáči nášmu synovi... ale o nechajme tieto detské vzťahy. Budem sa venovať dospelým.
"Dobre", vravím a obraciam sa na zákonitého..."mení sa plán, nepôjdete na nákup?"
Katka môjho zákonitého ani nepustí k slovu a jedným dychom spusti: "Prepáč, viem, že ideme neohlásene, ale to všetko on! Odchytil ma pred škôlkou." A hodí hlavou smerom k môjmu mužovi.
Môj zákonitý, ako maximálny pragmatik bez emócií iba vydáva pokyny:"Prosím ťa, daj Katke nejaké suché ponožky, pretože zmokla a ak nájdeš topánky navyše, tak tiež. Deťom sprav niečo pod zub (pri tejto vete si pripadám zjavne ako nesvojprávna). My ideme nákup." Keď vidí moju nevypovedanú otázku v očiach, iba sucho dodá: "Tiež potrebuje nakúpiť."
Zostali za nimi iba zatvorené dvere.
Celkom som sa potešila tejto neohlásenej prepadovke, veď aspoň nám v tomto hnusnom čase rýchlejšie ubehne deň, bez komentárov nášho šesťročného "... to je nuda!" na akúkoľvek činnosť.
Fajn, deti dostali najesť aj napiť. Medzitým som narýchlo upratala, nahádzala prádlo do práčky a čakala na zákonitého s Katkou. Ani som sa nenazdala a už prišli.
Mám rada návštevu, ktorá sa na nič nehrá a nemá problém sa u nás najesť. Je to znakom, že sa u nás dobre cíti. Veď ako doma, no nie?
Kým som začala vešať prádlo na balkóne, videla som, že z auta práve vystupuje tá naša - vopred ohlásená návšteva (tata Daniel, mama Lucka a syn Daniel). Nechala som prádlo tak a vychystala som sa im oproti. Katka nelenila a povedala, že to prádlo ochotne povešia, nech sa venujem návšteve.
Pred vchodovými dverami som teda stručne návštevu informovala o situácii: "Je u nás Kubkova frajerka..." Mama Lucia sa na mňa spiklenecky usmiala a tata Daniel sa tváril zmätene.
Deti sa pekne hrali. My sme zatiaľ, ako inak, rozoberali hokej. To sme boli ešte v náladičke, že to tým Rusom natrieme! Medzitým prišla Katka z balkóna. Tak sme ju predstavili ako našu občasnú pomocnicu v domácnosti, na čo ona dodala: "Ale iba za stravu!"
Všimla som si, že tata Daniel je nejaký rezervovaný. Aj pri tom predstavovaní sa a tak, všeobecne. Ale nepripisovala som tomu nejakú veľkú pozornosť. Po chvíľi sa Katka so slovami "my už teda pôjdeme" zdvihla. Môj zákonitý ich išiel zaviesť domov.
Len čo odišli, tata Daniel sa ma opýtal: "To je vážne Ľubova frajerka? A ty to berieš s takým nadhľadom?
Už mi bolo jasné, prečo bol taký rezervovaný a zmätený. Veď on prepočul... nie Kubkova frajerka, ale Ľubkova...
"A ty si myslíš, že my si tu žijeme ako takí mormóni?", vyprskla som smiechom. On si to fakt myslel, či čo?